po noci pri horucich pramenoch a kupani sa pod hvieznym nebom vo vyske 4300 m vo vode s teplotou 38 stupnov balime svestky, cosi z vystroje a jedla nechavame v dedinke Sajama a dzipom sa vezieme za prvym z cielov nasich lyzovaniachtivych pohnutok, 6324 m. vysokym vulkanom Parinacota.
Je to perfektny konicky vulkan s velikanskym kraterom a uz z dialky laka svojou snehovou ciapkou. Hned oproti nemu je jeho vulkanicke dvojca, o ktoreho juznu stenu sme zavadili v roku 2004 s Mirom, ked sme tu spravili prvozjazd. Z dialky tieto dva krtince vyzeraju ako mohutne prsia maticky zeme, alebo aspon tak sa nam to zda... ale mozno sme len pridlho na horach :-)
Po pravde sme cakali v tomto obdobi viac snehu no ked neprsi, aspon kvapka a tak sa tesime na sneh od vysky cca 5200m.
Hned prvy den vystupujeme do tabora v okolo 4800m a poriadne zadychani este vlecieme lyze a dalsi skialpinisticky matros do sedla medzi Pomerape a Parinacotou. To uz ale nasho Rastika poriadne kucka a kedze ani teply cajik nepomaha, zostupuje na dalsi den spolu s Christianom, ktory zas ma problemy s vyskou dolu do Sajamy a my sa ako hladni vlci hrnieme postavit vyskovy tabor v 5280m a cely den staviame sustavu vodnych diel, pomocou ktorych a la Mac Giver ziskavame asi 20 litrov vody:-)
Vecer chalanov ucime ritual Pagos a los Apus - obetovania darom duchom hor. Apu Parinacota (ducha hory Parinacota) uplacame davkou hruskovice a kokovymi listami takze na dalsi den je uspech takmer zaruceny:-)
Budik zvoni o 2hej... zo sna o sporo odetych damach a bryndzovych haluskach sa zle vstava nehovoriac o tom, ze teplota klesla pod minus 20 a mrzne ako na pole... o 3tej vyrazame hore v poriadnej fujavici, ktora na teplotnom komforte nepridava:-) Zaprisahany odteraz travit dovolenky vyvaleny na plazi ako tucniak stupam hore, okolo 6:30 sa briezdi, farby su neskutocne. Cestou nas sprevadza Pomerape a Sajama a poriadne funenie v riedkom vzduchu (poculi ste uz pariacich sa jezkov?)
Na vrchol vo vyske 6324 m. dorazame 18.5.2006 s Herwigom okolo 9:45, potom prichadza Miso, Miro a napokon poriadne dobojovany aj Durco, ktory si za zatatost zasluzi poriadnu pochvalu. Krater sopky je hlboky okolo 200 m a kedze sa neda zlyzovat, aspon donho curam v dobrom odhodlani zahasit pripadnu bliziacu sa sopecnu erupciu.
Statocne dobojovani po par obligatornych fotkach a frazach typu "poslednych 400 metrov som siel v rezime polodebil" v podani Durca zapiname lyze a vo fantastickej scenerii obluk po obluku funiac klesame k vyprahnutemu altiplanu... Tu uz sa pribeh takmer konci, az na to ze na dalsi den treba do dediny zniest aj Rastikove a Christianove veci a tak nalozeni ako somariky zostupujeme v makuckom vulkanickom piesku smerom dolu... zasluzene pivko je naozaj zasluzene a prvy kopec tiez.
Horuce pramene budu za odmenu a dalej uz si vychutname Sajamu - najvyssiu horu Bolivie. To uz bude ale ina rozpravka... Stay tuned!
