Death Road Downhill - downhill s najvacsim vyskovym prevysenim na svete
Nasa expedicia uz je po viac ako styroch tyzdnoch takmer na konci a tak sme sa na zaver rozhodli zazit este cosi ine no rovnako blaznive, ako zjazd vysokych hor. Tentokrat sme ale miesto lyzi osedlali odpruzene biky, aby sme sa vydali na bicyklovy zjazd z miesta La Cumbre (4620m) do dedinky Yolosa (cca 1100) smerom na mestecko Coroico (vo vyske okolo 1300m) v subtropoch po obavanej "Ceste smrti" dlhej 64km.
Par faktov na zaciatok: vyskovy rozdiel okolo 3500 m, 30km na asfalte a 34 km na prachovo strkovej ceste sirokej asi 2.5m, rychlosti do 70 km/h, vela prachu, kamienkov a nebezpecne uhanajucich sialnecov na autobusoch a nakladakoch, strme zrazy padajuce az o 900metrov nizsie, meno: Camino de la muerte, alebo Death road...
8. juna nasadame do dzipu, na ktoreho streche je par bikov s prednym odpruzenim a kotucovymi brzdami. Z La Paz prichadzame na miesto zvane La Cumbre (trosku ma este skrie ladovec, ktory vyzera paradny na zlyzovanie v blizkosti sedla ale hold, ide sa bicyklovat:-) )
Alex, nas sprievodca vsetkym vysvetluje pravidla premavky, ktora je na tejto ceste pomerne vytazenej osobnou a nakladnou prepravou obratena na hlavu. Na nespevnenej casti cesty sa jazdi smerom dolu na opacnej (lavej) strane a prednost ma do kopca iduca premavka.
Po instruktazi to cele zacina. Okolo 70 km/h si to sinieme dolu asfaltovou cestou a predbiehame minibusy a nakladaky
Asi po 20 minutach zjazdu nas caka asi 20 minutovy vyslap, co vo vyskach nad 3700m dava dost zabrat plucam no sme dobre aklimatizovani na vysky na 6000m a tak nas guide nema sancu :-)
Odtialto uz asi na 30. km zacina strkovo-prachova cesta az do Coroica. Krize a pamatne tabule pripominaju na niektorych zvlast ostrych zakrutach ci pri tych najstrmsich zrazoch (az 900m hlboke) tych, pre ktorych tato cesta bola naozaj cestou smrti.
My ale vdakabohu prichadzame asi po 3 hodinach stastne dolu do Yolosy s pomerne hrubou vrstvou prachu a spiny na nasich vyskerenych tvarach a odevoch. Cesta konci v resorte s bujnou subtropickou vegetaciou v udolicku s krasnou riekou. Caka nas bufetovy obed, kmotry je natolko chutny, ze ho po necelej polhodine kuchar musi doplnit pre ostatne skupiny (ale ine sa od 5 vyhladovenych skialpinistov po 4 tyzdnoch na horach ani cakat nedalo), pretoze sme ho kompletne vycistili. K tomu este par piviek a kupanie sa v bazene, pri ktorom nas totalne dostipali male ale nenasytne miestne muchy... Vecer travime v Coroicu, kde je fantasticka klima a na nas vkus az prihusto kyslika vo vzduchu :-) Darmo, pocas tychto 2 dni sme prvy krat za celu expediciu zostupili do vysok pod 3600m a vytvorili novy vyskovy rekord:-) tento krat ale najnizsia dosiahnuta vyska expedicie / okolo 1100m.
Po noci v Coroicu plnej spievania ludovych pesniciek na miestnom hlavnom namesti pri popijani miestneho rumu sme sa na dalsi den vybrali spat do la Paz, kde pre Mira a Herwiga 11.6. a pre Durca, Misa (ktori este pobudli dva dni pri jazere Titicaca) a mna expedicia skoncila...
