v casoch pred potopou sveta, ked podla povesti narodov Inka a Aymara este tuto zem obyvali len duchovia, bohovia a obri... Z vrcholu Illimani sa najvyssi z tychto bozstiev - mocny Viracocha pozeral nelubo na arogantneho a zleho obra Mururatu... A Mururata musel byt poriadny zloduch, lebo prave z vrcholu hory Illimani - tronu bozstiev nanho Viracocha s vykrikom "Sarjama!", co v jazyku Aymara znamena "Strat sa!" z praku vrhol kamen, ktory mu odrazil hlavu...
Ta hlava dopadla daleko odtial do neurodnej pody nahornej plosiny altiplano a stala sa z nej Sajama - najvyssia hora Bolivie...
Uz v roku 2004, ked sme si pocas minulej expedicie s Mirom vypoculi tuto povest, sme s lyzovaniachtivym pohladom pozerali na svahy nadherneho horskeho masivu vypinajuceho sa do vysky 6462m nad La Pazom... Bola to prave posvatna hora Illimani, hrdo sa vypinajuca ponad kotol, v ktorom sa mesto rozprestiera, ozarujuca svojimi snehmi tmave a chladne mesacne juhoamericke noci. Po uteku pred zlym pocasim z Cordillera Apalobamba preto volba dalsieho kopca bola uplne jasna a o tom, co sme na tejto magickej hore zazili uz viac v tomto clanku.
V sobotu (3.6.) prichadzame po obede do La Paz a narychlo vybavujeme cez nasho kamosa Huga transport pod Illimani (samozrejme predtym doplname tekutiny a poziviny v miestnej pizzerii). Vsetko klape ako po masle a tak nas mierne prihriaty, ale zato velmi mily a pozorny sofer v nedelu (4.6.) vezie mikrobusom do dedinky Estancia Una... cesta vedie strmymi svahmi nadhernych kanonov, ktore v rannom svetle hraju prijemnymi zemitymi tonmi. Durco ich zvacsuje na pocetnych zastavkach minimalne na 3 rolky filmu a do dedinky prichadzame okolo 10am. Okolo pobiehaju prasiatka, hikaju somariky, vsade culy polnohospodarsky zivot. Za silnej podpory somarikov sa teda z dediny vo vyske 3600m presuvame kaslajuc (TB team sa rozsiril na celkovy pocet 5 z 5 zostavajucich clenov expedicie, vsetci na striedacku smrkame a kasleme a miestni nechapavo pozeraju kam sa v takom stave chceme vyteperit) do tabora vo vyske 4600m na nadhernej luke. Uz z dialky nas hypnotizuje a magnetizuje
Illimani - nadherny clenity masiv pozostavajuci z 5 vrcholov, mohutnych ladopadov a krasnych skalnatych rebier. Jedna z najfotogenickejsich hor, ake sme v Bolivii videli.
Rano balime svestky a vyberame sa do vyskoveho tabora vo vyske 5560m s priliehavym nazvom Nido de condores - hniezdo kondorov. Stany mame rozlozene na ladovcovej plosine na vrchu skalnateho rebra, ktorym sme sa teperili hore a pohlad naokolo je nepopisatelny - svahy a ladovce Illimani, smerom na severovychod Huayna Potosi a niekolko dalsich vrcholkov Cordillera Real, na severe Lago Titicaca a na severozapad Sajama, Parinacota a Pomerape :-) Este rychlo vyprosit od Apu Illimani priaznive pocasie a prijatie na dalsi den a ide sa spat. Vecer este okoreni asi 4 hodiny trvajuca polemika o teplotnoizolacnych vlastnostiach snehu v 3M pitchkin teame a polemika o nasom dusevnom zdravi zo strany Durca.
Je 5.6. a budik zvoni tento krat kusok neskor - o 4:45. Mirovi sa tradicne nechce vstavat no doktor Miso zachranuje situaciu a vari cajik a Milupu na ranajky. Okolo 6:30 vyrazame po zapadnom hrebeni na Pico Sur - najvyssi - juzny vrchol masivu. Postupujeme hrebenom, slniecko prekukuje az okolo 9 am a tak drkotajuc zubami krok za krokom stupame hore prekvapivo rychlym tempom. Sceneria naokolo uzasna, strme svahy a ladopady ostatnych hrebenov a vrcholov naokolo, opojenie sem tam prerusi len hrmot padajucich serakov (ladove veze ktore sa odstepuju pri pohybe ladovcov a mozu byt vysoke az niekolko desiatok metrov, pozn autora :-) ) Tie vydatne padali aj cez noc, nasa cesta nastastie vedie terenom, ktory seraky neohrozuju. Prechadzame par ladovcovych trhlin, niektore veru pekne hlboke, a o 11 am sme na juznom vrchole vo vyske 6462m:-)
Part stiskov ruk, pohlady naokolo a zapiname lyze (s vynimkou Durca ktory si ich po predchadzajucich sklamaniach s kvalitou "povrchu zjazdoviek:-)" radsej nechal v La Paz a zostupuje napeso).
Sneh je prekvapivo celkom v pohode.. nieco medzi firnoprasanom zmiesanym s ladovymi hrudkami, mnam mnam... sem tam zladovatela pasaz a par trhlin, z ktorych jednu treba skocit no zatial asi najkrajsia lyzovacka expedicie, co umocnuje aj okolita sceneria. V euforii zostupujeme do vyskoveho tabora a balime stan... prichadzaju nosici, ktorych sme si objednali a znasaju nase velke batohy do dediny. My este na lyziach davame obluk za oblukom po ladovcovom splaze az do vysky 5100 metrov...
Vecer sa nesie v znameni stredoveku. U miestnych sme dali zaklat a upiect jahna... doniesli ho vo vanicke spolu asi s 10 kilo zemiakov, salatu a sladkych zemiakov OKA... rukami trhame kusiska masa a zasnene prezuvajuc pozerame smerom na Illimani... k tomu 15 piv, o ktore sa delime s nasimi nosicmi a potom uz len noc v spacaku pod hviezdami... Zaspavam a sniva sa mi sen o oblukoch kdesi vysoko nad tym trmom vrmom tohoto sveta, kdesi kde vzduch je riedky, sneh je prachovy a slnko mi nespalilo nos :-)
